JOZEF GÖNCI: CHCEME BÝVAŤ ZDRAVO A V ZDRAVOM PROSTREDÍ

Lokalita Dubový vŕšok v Pezinku bola miestom stretnutia s Jozefom Göncim, najúspešnejším slovenským športovým strelcom. Do histórie športu aj Slovenska je dnes tridsaťsedemročný Gönci zapísaný definitívne - svojimi športovými úspechmi, osobnými rekordmi a svetovými oceneniami. Pred 15-timi rokmi získal prvú olympijskú medailu pre samostatné Slovensko - bronzovú medailu na Olympijských hrách v americkej Atlante (1996), o osem rokov neskôr bronzovú olympíjsku medailu na Olympíjskych hrách v Aténach (2004). Jozef Gönci je viacnásobným majstrom sveta i Európy, päťkrát zvíťazil v celkovom finále Svetového pohára, v rokoch 1998, 1999 sa stal najlepším strelcom sveta. Rodák z Košíc a pretekár Dukly Banská Bystrica patrí do elitnej skupiny puškárov sveta, ktorí 60 výstrelmi na 10 metrov vzdialený terč s priemerom desiatky 0,5 mm dosiahli strelecké absolútno – magickú šestovku. Počas svojej kariéry nazbieral celkovo 85 medailí z vrcholových podujatí, 73 zo seniorských a 12 z juniorských pretekov.

Napriek zaradeniu medzi svetovú streleckú elitu zostáva Jozef Gönci normálnym človekom, veľmi sympatickým, bez hviezdnych maniér a povýšenosti. Počas stretnutia na stavbe svojho rodinného domu sme sa tak v príjemnej atmosfére porozprávali nielen o jeho športovej kariére a plánoch do budúcna, ale aj o dome, ktorý by sa mal stať spoločným domovom pre jeho Veroniku a syna Borisa.

 

Pán Gönci, so streľbou ste začínali v jedenástich, potom nasledovala veľmi úspešná športová kariéra a v júli tohto roku to bolo práve 15 rokov čo ste získali bronzovú medailu na olympijských hrách v Atlante...  

- Päť minút svojej slávy som si už užil, takže novinárov už dlhšie nevyhľadávam. Nie že by ma to otravovalo, samozrejme každý potrebuje okolo seba PR aj kvôli sponzorom a financiám na športovanie, ale ten pocit naplnenia prišiel úplne prirodzene. Niektoré veci som ukončil dosť radikálne, mnohí ma za to aj odsudzovali, vraj som horenos, ale nebolo to o tom. Olympijských medailistov bolo voľakedy na začiatku málo, v podstate nás bolo zopár, a na našich pleciach bol celý mediálny tlak. Povedal som si, že už stačí. Chcem mať viac času na svoje súkromie a rodinný život. A nakoniec som rád, že dnes je už viacero mladých slovenských športovcov, ktorým sa darí aj v iných športových disciplínach. Žiaľ, nepíše sa o nich tak často ako o hokejistoch, futbalistoch či tenistoch, aj keď niekedy podávajú oveľa lepšie výkony.

 

Na konte máte množstvo športových úspechov - ktoré pokladáte za najcennejšie?

- Určite dve olympijské medajle, tituly Majstra sveta a Európy a dvakrát vyhlásenie za najlepšieho strelca sveta v ankete Svetovej streleckej federácie. Ale cenné sú pre mňa všetky úspechy.

 

A úspechy v súkromnom živote?

- Partnerka Veronika a syn Boris, ktorý bude mať v novembri rok. A tiež stavba rodinného domu, pretože nie každý muž má to šťastie postaviť si dom.

 

V štýle "postav dom, urob syna, zasaď strom"?

- (S úsmevom:) Asi tak nejak. Už aj ovocné stromy, ktoré zasadím pri dome, máme vyhliadnuté.

 

Ale vy ste už jeden dom postavili...

- To je pravda. Prvý dom som postavil v Jarovciach, ale z iného materiálu ako tehla. Lenže priatelka Veronika je z Pezinka, chcela to mať bližšie k rodičom aj kvôli nášmu synovi, tak sme sa rozhodli zmeniť pôsobisko a stavať tu.

 

Rozhodnutie postaviť dom tentokrát z tehly bolo jednoznačné?

- Pravdupovediac, rozhodlo viacero faktorov. Jedným bola úroveň komunikácie s firmou Wienerberger Slovenské tehelne, ktorá bola veľmi dobrá už na začiatku. Oslovil som ich projektového manažéra Ing. Dušana Petríka, nasledovali osobné stretnutia, konzultácie a dnes už náš nový tehlový dom stojí. Ďalším faktorom, ktorý rozhodol, bolo zdravie. Tehla je ekologický materiál a kto by dnes nechcel zdravo bývať? Zdravie je téma, na ktorú kladie veľký dôraz moja partnerka. Chce, aby sme všetci žili zdravo a v zdravom prostredí.

- Tehla sa pre mňa stala novou výzvou. Všetci mi ju odporúčali, najmä jej tepelno-izolačné vlastnosti, rýchlosť výstavby, ktorú tehla umožňuje, a tiež ľahkú dostupnosť tohto stavebného materiálu na trhu. Tehlu Porotherm viete kúpiť všade. Oceňujem aj produktovo širokú škálu. S projektantom sme si sadli a vybrali čo nám najviac vyhovovalo - typ tehly, zateplenie, celý stropný systém.

 

Dom ste stavali podľa vlastného projektu?

- Čo sa týka projektu nášho rodinného domu, spolupracoval som s projekčnou kanceláriou ARD Projekt, ktorej vedúcimi projektantmi sú Ing. Martin Michalík a Ing. Jozef Selep, PhD. Typovo ide o podobný dom ako som už staval v Jarovciach; základ je rovnaký, iba sme konštrukčne zmenili strechu, pridali sme na obvodových múroch tri rady tehál aby sa trochu zdvihla stena. Chceme viac využiť horný priestor, v ktorom bude menej šikmín a viac rovných plôch. Pokiaľ viem, tento typ domu s názvom Bungalow Dekor 6 je pre ARD Projekt akousi vlajkovou loďou, aj keď tento náš sa už celkom na bungalow nepodobá, je to akýsi hybrid, ktorý má zdvihnuté múry. Niečo podobné sa vraj stavia aj na východe republiky.

 

Pán Gönci, na športového strelca sa celkom slušne vyznáte v terminológii aj v stavebných technológiách...

- Nejaké skúsenosti mám zo stavby prvého domu, a kedže ma táto problematika zaujíma, niečo som si aj naštudoval. Stavbe tehlového domu v Pezinku venujem veľa zo svojho voľného času, stavba ako taká ma fascinuje. Nie je to zasa až také ťažké, treba pochopiť isté zákonitosti a postupy čo za sebou nasleduje. A tiež treba mať okolo seba ľudí, ktorí vás nechcú zodrať z kože, ale ktorí vám chcú pri stavbe rodinného domu pomôcť. Myslím ľudí, ktorí skorigujú niektoré kroky, aby bol výsledok čo najlepší.

 

Odporučili by ste aj ostatným stavať rodinný dom z tehly Porotherm?

- Určite. Moji dvaja dobrí kamaráti už idú stavať tehlový rodinný dom, aj môj tréner sa rozhodol pre Porotherm. Keď som išiel stavať prvý dom, nikto mi - čo sa týka materiálov - neporadil. Pri tomto druhom dome som postupoval trochu inak - kedže sme v oblasti Malých Karpát, pozrel som si pozornejšie lokalitu, zaujímali ma teplotné a zrážkové pomery, že je tu silný vietor a podobne. Potom sme sa stretli s projektantom a povedali si, že materiál z ktorého postavíme dom, musí byť naozaj kvalitný, od základov dobrý. Takže sme bez nejakej diskusie vybrali tehlu. Aj projektant povedal, že tu je vhodná jednoznačne tehla.

 

Pokladáte sa za šťastného človeka?

- Čo sa týka rodiny, áno. A v tom ostatnom? Viete, v určitom veku, keď už človek vyrastie z detských nohavíc, začne vnímať, že v živote sú aj problémy, ktoré treba riešiť a ktoré už nebudú za vás donekonečna riešiť vaši rodičia.

 

Tomu sa tuším hovorí dospievanie...      

- Presne tak. Treba sa postaviť na vlastné nohy. Pre Košičana nie je jednoduché prisťahovať sa do Bratislavy, naučiť sa tu žiť s ľuďmi, ktorí majú celkom iné správanie aj spôsoby, a ktorí sú zvyknutí na odlišnú životnú úroveň. Správanie mnohých tu je úplne iné, nechcem hovoriť že povýšenecké, ale tu nepríjmu niekoho len tak medzi seba, rozoznávajú východ a západ, a to sa mi nepáči, že sa u nás ešte tieto rozdiely robia. Ale O.K., taký je život.

 

Ale teraz tu máte veľa priateľov, nie?

- Dobrých priateľov samozrejme mám aj ja, aj veľa známych, ale musím povedať, že ja mám rád aj svoje súkromie. Nie som ten typ, čo by každý deň niekoho volal poďme grilovať alebo poďme na pivo. Prvoradá je pre mňa rodina, potom práca a potom táto stavba. A keď zostane čas, tak kamaráti.

 

Vaše plány do blízkej budúcnosti?

- (S úsmevom:) Stavebný inžinier zo mňa už nebude, ja som vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu a s tým som spokojný. Čo sa týka domu, rád by som ho dokončil, aby sme sa doň nasťahovali, zabývali, vytvorili si príjemný domov. Ja som z domu preč od svojich osemnástich, takže rád by som rád už konečne mal ten definitívny pocit domova práve v tomto pezinskom dome.

 

A čo sa týka športu?

- Najbližšie ma čaká finále Svetového pohára, kam sa dostane dvanásť najlepších strelcov z celého sveta. Z tých dlhodobejších - v budúcom roku máme sériu štyroch Svetových pohárov. Prvý, akási generálka, bude v Londýne, pretože tam bude olympiáda. Potom sa sťahujeme do Číny, odtiaľ do Ameriky a ďalej tuším do Talianska. Vo Fínsku budú Majstrovstvá Európy vo vzduchových zbraniach. No a na čom nám všetkým asi najviac záleží, to sú Olympijské hry v Londýne v lete budúceho roku, kde sa ukáže ako sa človek za tie štyri roky namakal.

 

Pán Gönci, ďakujeme za rozhovor, aj za príležitosť stretnúť sa s vami priamo na stavbe vášho domu. Prajeme vám jeho úspešné dokončenie a aby sa stal skutočne príjemným domovom. A tiež veľa ďalších úspechov vo vašej športovej kariére.

-       Aj ja ďakujem za milú návštevu.

 

Eva Bodnárová

Foto: autor.

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14

Príbuzné články na inšpiráciu